O projekte
Dámy a páni, táto publikácia bola vytvorená v rámci projektu „Otvárame brány Karpát. Kultúrne dedičstvo Karpatského oblúka v novej verzii” financovaného z Programu spolupráce EÚ Interreg V-A Poľsko – Slovensko 2014-2020. Jadrom tejto cezhraničnej iniciatívy, ktorú realizujú: Okres Bieszczady (PL), obec Zagórz (PL), mesto Medzilaborce (SK) a mesto Giraltovce je ochrana a rozvoj kultúrneho a prírodného dedičstva Karpatského úpätia. Ako výsledok úsilia uvedených partnerských samospráv vznikli nové turistické atrakcie na poľsko-slovensko-ukrajinskej hranici. Jednou z najvýznamnejších dopravných osí tejto oblasti je spoluvytvorené železničné spojenie 107 a 108, ktoré cez Zagórz vedie na juh (cez Lupkovský tunel) do slovenských Medzilaboriec a na východ (cez Dolné Ustrzyki a hraničný priechod v Krościenku) do Chyrova na Ukrajine. Jedinečné historické a prírodné zdroje nachádzajúce sa v tomto multikultúrnom priestore z neho robia mimoriadne vzrušujúcu a atraktívnu oblasť hodnú mnohých turistických eskapád. Železničná doprava bola v tejto oblasti realitou už v druhej polovici XIX storočia. Železnica sa dostala do Zagórza v roku 1872 a veľmi rýchlo premenila malú poľnohospodársku osadu na dynamicky sa rozvíjajúci dopravný uzol strategického významu, najmä počas prvej svetovej vojny. V tomto búrlivom období sa zrodila legenda Obrancov železničnej križovatky Zagórz z roku 1918, ktorá je historickým a spoločenským podložím horskej časti predstaveného projektu. Turistický produkt vytvorený projektovými činnosťami opísanými v tejto brožúre dáva možnosť urobiť zo železničnej dopravy nový nástroj na prehĺbenie dobrých susedských vzťahov a sociálno-ekonomického rozvoja pohraničných oblastí Poľska, Slovenska a Ukrajiny.
Na Karpatskej ceste
OBEC ZAGÓRZ
www.zagorz.pl
Naša cesta poľsko – slovensko – ukrajinskou hranicou začína v údolí rieky Osława, na priesečníku medzi Nízkymi Beskydami a pohorím západné Bieščady. V tejto pôvabnej krajine leží Zagórz – mesto s viac ako 13 tisíc obyvateľmi, s pestrou históriou a bohatým rozvojovým potenciálom. Zagórz bol prvýkrát spomenutý v roku 1412 ako dedina. Práva mesta získal v roku 1977. V súčasnosti je administratívnym a hospodárskym centrom jednej z ôsmich obcí nachádzajúcich sa v okrese Sanok v Podkarpatskom vojvodstve. Na území Špeciálnej ekonomickej zóny Euro – Park Mielec, ktorá sa nachádza v Zagórzi, sa nachádzajú závody s približne 2000 zamestnancami. Ďalším potenciálnym investorom miestna samospráva ponúka komplexne vybavené investičné územia a atraktívne obchodné podmienky. Vďaka svojej polohe sa mesto právom nazýva Bránou do Bieščad. V Zagórzi sa križujú dopravné trasy vedúce na Ukrajinu a Slovensko. Zo železničnej stanice v Zagórzi často vyrážal na svoje potulky po Bieščadách aj Karol Wojtyla – neskorší pápež Ján Pavol II., ako nám pripomína pamätný balvan. Okrem spomínaného mini železničného skanzenu svedčia o kultúrnom bohatstve aj mnohé pamiatky cirkevnej architektúry na čele s monumentálnymi zrúcaninami spomínaného kláštora bosých Karmelitov. Zvyšky sídla Karmelitovmajestátne stúpajú do kopca nazývaného zagórský Marymont.
Na jednej z dvoch veží bývalého kláštorného chrámu sa nachádza vyhliadková plošina a nedávno prestavané a upravené kláštorné foresterium (bývalý hostinec) sa stane sídlom moderného kultúrneho centra.Novovytvorené zariadenie bude mať, okrem iného, miestnosť virtuálnej reality, premietacie a filmové miestnosti, výstavnú a konferenčnú miestnosť, informačný bod pre organizácie výletov, umelecké štúdio, priestory na propagáciu regionálnych produktov, ako aj reštauráciu. Moderná infraštruktúra bude využívaná napríklad na realizáciu činností v oblasti popularizácie lokálnych historických trás súvisiacich s činnosťou Barskej Konfederácie. 250. výročie vypuknutia tohto vlasteneckého povstania sa v Zagórzi oslavovalo v roku 2018 odhalením jedinečného pamätníka, ktorý sa nachádza na námestí v centre mesta. Je to jediný pamätník v Poľsku zobrazujúci postavu neznámeho vojaka Barskej konfederácie stojaceho vedľa štítu – verného spoločníka vojenských potuliek. Na ceste vedúcej na kláštorný kopec sa nachádza farský kostol Nanebovstúpenia najsvätejšej Panny Márie z XVIII. storočia. Vo vnútri chrámu, ktorý v roku 2007 získal štatút svätyne Matky nového života, je možné obdivovať slávny neskoro gotický obraz milosti zvestovania Panny Márie. Ako už bolo spomenuté medzi votívnymi darmi vystavenými v kostole je aj pôvodný Kríž obrancov Zagorského uzla. Svätyňa a kláštorný komplex spája trakt vyzdobený Krížovou cestou v podobe Galérie bieščadských sôch vystavených pod holým nebom. Špecifikom obce Zagórz je multikulturalizmus, ktorý sa odzrkadľuje v umení i cirkevnej architektúre. Jednou z najcennejších pamiatok svojho druhu je kostol zasvätený Stretnutiu Pána v Morochove, postavenom v roku 1837.
V Zagórzi sa nachádza komplex skokanských mostíkov „Zákutie”. Zariadenia, ktoré sa tam nachádzajú, sú jediné v Podkarpatskom regióne vybavené igelitovými rohožami pre celoročný tréning.
Hlavné rieky obce Zagórz sú San a Osława. Nadšencov rybolovu bude určite zaujímať miestne rybársko, bohaté na pstruhy, lipne, mreny a hlavátky. Tieto druhy sú obzvlášť cenné. Hlavátka (lat. Huchohucho) sa v Poľsku nachádza len v troch riekach: San, Poprad a Dunajec. Majestátna ryba, známa aj ako hlavatka podunajská, dunajský losos či kráľovná Sanu, figuruje na Červenom zozname Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) ako kriticky ohrozený druh, čo znamená, že riziko vyhynutia v prírode je veľmi reálne. S cieľom zabrániť takejto možnosti, ako aj podporiť všeobecne chápané environmentálne vzdelávanie v Zagórzi sa od roku 2011 každoročne koná Bieščadskýpohár hlavátky. Táto jedinečná súťaž v rybolove metódou no killje sprevádzanáprednáškami a workshopmi o environmentálnych otázkach a priťahuje aj medzinárodné publikum. Hlavátka sa veľmi často nazýva kráľovná Sanu. V prípade Osławy si takéto meno zaslúži Podustva (lat.: Chondrostomanasus), ktorej veľkolepé trenie každý rok od apríla do mája priťahuje množstvo divákov. Podobné ciele a koncepciu, ako „Bieščadskýpohát hlavátky” má „Karpatský rev” – každoročné oslavy poľovníckeho bratstva, ktoré sa konajú v Zagórzi od roku 1998. Podujatie inšpirované obdobím párenia jeleňov (odtiaľ názov „rev”) s každým nasledujúcim ročníkom zvyšuje počet milovníkov karpatskej prírody, z ktorej jedným z najdôležitejších atribútov sú nepochybne lesy. Oblasť mestaZagórz sa vyznačuje vysokým percentom zalesnenia (asi 41,8%) s dominantou takých druhov stromov ako jedľa, buk, borovica a smrek. Jednou z foriem ochrany miestnych lesov sú prírodné pamiatky. Na území mestaZagórz sa nachádza 16 takýchto zariadení. Okrem vyššie uvedeného jeleňa sa tu vyskytujú aj zubry, rysy a vlky. Obec Zagórz má priaznivé podmienky pre pešiu turistiku a cykloturistiku. V meste Łuków si môžete zajazdiť na koni, napríklad aj v krytej jazdeckej škole. Obec Zagórz je jedinečným miestom z mnohých dôvodov. Objavovanie bohatých kultúrnych a prírodných hodnôt prostredia v jej okolí, ako aj juhovýchodnej časti poľsko-slovenského pohraničia určite uľahčí mobilná turistická aplikácia dostupná na webovej stránke www.dukladestination.com
MESTO MEDZILABORCE
www.medzilaborce-urad.sk
Mesto Medzilaborce sa nachádza na severovýchodnom Slovensku, v Prešovskom kraji, na sútoku riek Laborec a Vydraňka. Najstaršia zmienka o Medzilaborciach sa objavuje v darovacom dekréte maďarského kráľa Ľudovíta Veľkého z 7. januára 1367, kde sú spomenuté ako majetok rodiny Drugetov vládnucich mestu až do XVI. storočia. Neskoršia história Medzilaborciec bola odrazom globálnych procesov a udalostí zobrazených v historickom prehľade tejto publikácie. Hovoríme predovšetkým o výstavbe železničnej trate, ktorá vedie mestom, ako aj o oboch svetových vojnách – najmä o tej prvej. Dnes sú Medzilaborce najčastejšie spájané s Múzeom moderného umenia Andyho Warhola (www.muzeumaw.sk). Zariadenie bolo založené v roku 1991 a v súčasnosti je medziregionálnou múzejnou a galerijnou inštitúciou propagujúcou prácu kráľa pop artu, ako aj aktuálne trendy v súčasnom umení.Vďaka realizácii projektu „Otvárame brány Karpát. Kultúrne dedičstvo Karpatského oblúka v novej verzii” bolo sídlo múzea obohatené o stálu expozíciu z prvej svetovej vojny s názvom „Boje v Karpatoch – Medzilaborce 1914/1915”. Výstava obsahuje, okrem iného, figuríny vojakov v dobových uniformách, diorámy, informačné dosky, tabule s artefaktmi, modely lietadiel a horských diel, informačný kiosk v slovenčine, poľštine, ruštine, angličtine, maďarčine a nemčine. Expozícia je nepretržite monitorovaná a chránená ochranným systémom. Doplnením výstavy je internetová stránka www.1914-medzilaborce-1918.sk
Využitie bohatej kultúrnej a turistickej ponuky Medzilaboriec, ktorá v roku 1996 získala štatút okresného mesta, výrazne uľahčuje medzinárodný vlak „Vojak Švejk” prevádzkovaný od roku 2016 počas prázdninových víkendov. Železničné spojenie Rzeszów – Medzilaborce – Sanok – Medzilaborce – Rzeszów poskytuje možnosť bezpečnej a pohodlnej cesty po poľsko-slovenskej hranici po trase jedinečných architektonických a prírodných objektov po stopách historickej Prvej maďarsko-galícijskej železnej železnice. Turbulentné obdobie jej najväčšieho strategického významu pripomína socha Dobrého vojaka Švejka, ktorá pozdravuje všetkých cestujúcich prechádzajúcich hlavnou železničnou stanicou v Medzilaborciach.
MESTO GIRALTOVCE
www.giraltovce.sk
Giraltovce sa nachádzajú asi 60 kilometrov juhozápadne od Medzilaboriec, na východnom Slovensku, v Prešovskom kraji, v okrese Svidník. Mesto prvýkrát spomenuté v roku 1416 bolo bez železničného spojenia, ale strategická cestná trasa, ktorá doň vedie, urobila z Giraltoviec ako mesta na rieke Topľa diváka často veľkolepých historických udalostí. V roku 1805, po prehratom boji s Napoleonom v Austerlitzi, sa v Giraltovciach ocitla časť armády ruského princa Kutuzova. Od polovice XIX storočia až do roku 1960 boli Giraltovce okresným mestom. Nová kapitola ich modernej histórie sa začala písať v novembri 1990, keď sa tu konali prvé komunálne voľby. V tom čase si Giraltovce volili svojich zástupcov do mestského zastupiteľstva a starostu. V roku 1993 sa Slovensko stalo nezávislým štátom a jeho integrácia do Európskej únie v roku 2004 otvorila miestnym orgánom príležitosti využívať mnohé podporné programy. Finančné prostriedky EÚ získané s veľkou úspešnosťou majú už dlho veľmi pozitívny vplyv na súčasný vzhľad Giraltoviec. Medzi početné plody cezhraničnej spolupráce medzi slovenskými miestnymi orgánmi z nad Tople a poľskými partnermi patrí mobilná aplikácia prezentujúca, okrem iného turistické atrakcie Giraltoviec a okresu Bieszczady. Môžete si ju stiahnuť z adresyhttp://www.bieszczadzki.pl/strona-2205-bieszczady_poloniny_dwie_krainy_jedna.html alebo prostredníctvom qr-kódu. Tvorivým pokračovaním spolupráce oboch partnerských samospráv sa stal projekt „Otvárame brány Karpát. Kultúrne dedičstvo Karpatského oblúka v novej verzii”. Vďaka tomu bol na základoch kompletne zrekonštruovanej budovy po bývalom Národnom výbore v Giraltovciach postavený slovensko-poľský dom, v ktorom boli vyzdobené priestory na prezentáciu kultúrneho dedičstva partnerov projektu.
BIEŠČADSKÝ OKRES
www.bieszczadzki.pl
Bieščadský okres pokrýva najjužnejšie časti Poľska. Jeho južné a východné okraje susediace s Ukrajinou sú zároveň súčasťou vonkajšej hranice Európskej únie. Štít pohoria Bieščad Kremenec (Kremenaros), ktorý sa týči do nadmorskej výšky 1221 m.n.m je miestom stretu troch hraníc – Poľska, Ukrajiny a Slovenska. Bieščadský okres je jedným z najkrajších regiónov Podkarpatskej oblasti a charakteristická krajina s bieščadskými Poloninami z nich robí jeden z najoriginálnejších horských kútov našej krajiny. Hlavnou riekou pretekajúc okresom je San, ktorá pramení v Užockom priesmyku. Sídlo Bieščadského okresu – Dolné Ustrzyki, ktoré sa vďaka svojej dobre rozvinutej lyžiarskej infraštruktúre často nazýva zimným hlavným mestom Podkarpatskej oblasti. Mesto leží na rieke Strwiąż, jedinej poľskej rieke patriacej do povodia Čierneho mora. Na Sane sú dve umelé nádrže. Väčšia z nich – Solinské jazero sa nachádza čiastočne na území bieščadského okresu. Prístup k Solinskému jazeru v okolí Chrevtu a Telešnice poskytuje vhodné miesto pre relax a rekreáciu. Charakteristickým rysom pohoria Bieščady je miestna príroda. V pohorí Bieščady je iné usporiadanie rastlinných poschodí ako v iných poľských horách. Súčasná flóra Bieščad zahŕňa viac ako 900 druhov. Existuje tu 27 druhov východokapatských endemických druhov. Bieščadská fauna zahŕňa 51 druhov cicavcov (okrem iných medveď, zubor, rys, jeleň, vlk), približne 150 druhov vtákov, 7 druhov plazov, 10 druhov obojživelníkov a viac ako 25 druhov rýb. Popularizáciu týchto bohatých prírodných hodnôt realizuje Prírodné múzeum pôsobiace v rámci Ekologického vzdelávacieho centra Národného parku Bieščady v Dolných Ustrzykoch.
Veľmi cenným rozvojovým kapitálom regiónu Bieščady je jeho multikultúrna história. Bieščadský okres bol líderom projektu „Otvárame brány Karpát. Kultúrne dedičstvo Karpatského oblúka v novej verzii”. V rámci tohto projektu sa uskutočnila prvá etapa terénnych úprav okolo starej kerozínovej rafinérie „Fanto” v DolnýchUstrzykoch, kde bude nakoniec zriadené Centrum kultúrneho dedičstva Bieščad. Hlavná budova plánovaného centra bola postavená v roku 1935. História bývalej rafinérie siaha až do roku 1887. Počas tejto doby JózefWalter a spoločnosť začali s výstavbou prvého malého ropného liehovaru v Dolných Ustrzykoch. V dôsledku rastúceho dopytu po petroleji spoločnosť pokračovala v raste a v medzivojnovom období patrila k spoločnosti „Fanto”. Po skončení prvej svetovej vojny začali majitelia v rokoch 1929 až 1935 závod rozširovať a modernizovať. 30 roky. 20. storočia a veľká kríza nešetrili rafinériu a z ekonomických dôvodov sa ropný kartel rozhodol závod zatvoriť. V záujme obyvateľov vtedy mestské úrady založili spoločnosť „Pilak” na spracovanie dreva, v ktorej pracovníci rafinérie našli opätovné zamestnanie. V 60-tych rokoch minulého storočia boli budovy fabriky na drevené výrobky „Pilak” prevedené na Štátne lesy a potom na Štátnu pokladnicu. Priemyselný komplex, ktorý sa roky nepoužíval, postupne podliehal zničeniu, až kým ho neprebral Bieščadský okres. Centrum kultúrneho dedičstva Bieščad, ktoré bolo vytvorené v UstrzykochDolnych, má byť zotrvačníkom pre rozvoj cestovného ruchu v regióne a stimulovať zvýšenie turistickej atraktivity celého podkarpatského regiónu. Dosiahnutie týchto ambicióznych cieľov by uľahčilo obnovenie železničných spojení s obcou UstrzykiDolne, o ktoré sa neustále snažia orgány okresu Bieszczady.
Toto sú kľúčové prvky projektu s názvom „Otvárame brány Karpát. Kultúrne dedičstvo Karpatského oblúka v novej verzii”, ktorý sa realizoval v mimoriadne nepriaznivej a bezprecedentnej realite pandémie COVID 19. Želáme vám veľa zdravia a zostáva nám vyjadriť nádej, že vám táto publikácia pomôže vychutnať si bohaté a rozmanité turistické hodnoty poľsko-slovensko- ukrajinskej pohraničnej oblasti.
Zdroje:
- Ústredný vojenský archív – Vojenský historický úrad
- JerzyTarnawski, Úsvit slobody nad Osławou a Sanom. výročie obnovenia nezávislosti. „Verbum”, str. 10-11, č. 9 (57) / 2008 z 26. októbra 2008. Farnosť nanebovzatia najsvätejšej Panny Márie v Zagórzi.
- Adam Pęzioł, Karpatský euroregión – o 25 rokov neskôr. Pre budúcnosť. „Limes” Štúdie a materiály z histórie strednej a východnej Európy s. 115 – 124 č. 11/2018
- SzymonJakubowski PočiatkyMaďarsko-galícijskejželeznice,podkarpackahistoria.pl 13.5.2020
- SzymonJakubowski Kláštor w Zagórzi, podkarpackahistoria.pl 13.5.2020
- Materiály (texty a fotografie) poskytnuté partnermi projektu.