{"id":263,"date":"2021-09-13T23:54:00","date_gmt":"2021-09-13T21:54:00","guid":{"rendered":"http:\/\/admin"},"modified":"2021-09-14T00:42:08","modified_gmt":"2021-09-13T22:42:08","slug":"o-projekcie-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/cpkzagorz.pl\/sk\/o-projekcie-2\/","title":{"rendered":"O projekte"},"content":{"rendered":"

O projekte<\/h3>\n
\"Dworzec<\/a>
\u017delezni\u010dn\u00e1 stanica v Zag\u00f3rze, 1908, obeh po\u013enohospod\u00e1rskeho kruhu v Zag\u00f3rze. Zbierka Artura Pa\u0142asiewicza<\/figcaption><\/figure>\n

D\u00e1my a p\u00e1ni, t\u00e1to publik\u00e1cia bola vytvoren\u00e1 v r\u00e1mci projektu \u201eOtv\u00e1rame br\u00e1ny Karp\u00e1t. Kult\u00farne dedi\u010dstvo Karpatsk\u00e9ho obl\u00faka v novej verzii” financovan\u00e9ho z Programu spolupr\u00e1ce E\u00da Interreg V-A Po\u013esko – Slovensko 2014-2020.\u00a0 Jadrom tejto cezhrani\u010dnej iniciat\u00edvy, ktor\u00fa realizuj\u00fa: Okres Bieszczady (PL), obec Zag\u00f3rz (PL), mesto Medzilaborce (SK) a mesto Giraltovce je ochrana a rozvoj kult\u00farneho a pr\u00edrodn\u00e9ho dedi\u010dstva Karpatsk\u00e9ho \u00fap\u00e4tia. Ako v\u00fdsledok \u00fasilia uveden\u00fdch partnersk\u00fdch samospr\u00e1v vznikli nov\u00e9 turistick\u00e9 atrakcie na po\u013esko-slovensko-ukrajinskej hranici. Jednou z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch dopravn\u00fdch os\u00ed tejto oblasti je spoluvytvoren\u00e9 \u017eelezni\u010dn\u00e9 spojenie 107 a 108, ktor\u00e9 cez Zag\u00f3rz vedie na juh (cez Lupkovsk\u00fd tunel) do slovensk\u00fdch Medzilaboriec a na v\u00fdchod (cez Doln\u00e9 Ustrzyki a hrani\u010dn\u00fd priechod v Kro\u015bcienku) do Chyrova na Ukrajine. Jedine\u010dn\u00e9 historick\u00e9 a pr\u00edrodn\u00e9 zdroje nach\u00e1dzaj\u00face sa v tomto multikult\u00farnom priestore z neho robia mimoriadne vzru\u0161uj\u00facu a atrakt\u00edvnu oblas\u0165 hodn\u00fa mnoh\u00fdch turistick\u00fdch eskap\u00e1d. \u017delezni\u010dn\u00e1 doprava bola v tejto oblasti realitou u\u017e v druhej polovici XIX storo\u010dia. \u017deleznica sa dostala do Zag\u00f3rza v roku 1872 a ve\u013emi r\u00fdchlo premenila mal\u00fa po\u013enohospod\u00e1rsku osadu na dynamicky sa rozv\u00edjaj\u00faci dopravn\u00fd uzol strategick\u00e9ho v\u00fdznamu, najm\u00e4 po\u010das prvej svetovej vojny. V tomto b\u00farlivom obdob\u00ed sa zrodila legenda Obrancov \u017eelezni\u010dnej kri\u017eovatky Zag\u00f3rz z roku 1918, ktor\u00e1 je historick\u00fdm a spolo\u010densk\u00fdm podlo\u017e\u00edm horskej \u010dasti predstaven\u00e9ho projektu. Turistick\u00fd produkt vytvoren\u00fd projektov\u00fdmi \u010dinnos\u0165ami op\u00edsan\u00fdmi v tejto bro\u017e\u00fare d\u00e1va mo\u017enos\u0165 urobi\u0165 zo \u017eelezni\u010dnej dopravy nov\u00fd n\u00e1stroj na preh\u013abenie dobr\u00fdch susedsk\u00fdch vz\u0165ahov a soci\u00e1lno-ekonomick\u00e9ho rozvoja pohrani\u010dn\u00fdch oblast\u00ed Po\u013eska, Slovenska a Ukrajiny.<\/p>\n

Na Karpatskej ceste
\nOBEC ZAG\u00d3RZ
\nwww.zagorz.pl<\/h3>\n
\"Stacja<\/a>
Stanica Zag\u00f3rz z vt\u00e1\u010dej perspekt\u00edvy. Foto arch. Biuro Podr\u00f3\u017cy Bieszczader.pl<\/figcaption><\/figure>\n

Na\u0161a cesta po\u013esko – slovensko – ukrajinskou hranicou za\u010d\u00edna v \u00fadol\u00ed rieky Os\u0142awa, na priese\u010dn\u00edku medzi N\u00edzkymi Beskydami a pohor\u00edm z\u00e1padn\u00e9 Bie\u0161\u010dady. V tejto p\u00f4vabnej krajine le\u017e\u00ed Zag\u00f3rz \u2013 mesto s viac ako 13 tis\u00edc obyvate\u013emi, s pestrou hist\u00f3riou a bohat\u00fdm rozvojov\u00fdm potenci\u00e1lom. Zag\u00f3rz bol prv\u00fdkr\u00e1t spomenut\u00fd v roku 1412 ako dedina. Pr\u00e1va mesta z\u00edskal v roku 1977. V s\u00fa\u010dasnosti je administrat\u00edvnym a hospod\u00e1rskym centrom jednej z \u00f4smich obc\u00ed nach\u00e1dzaj\u00facich sa v okrese Sanok v Podkarpatskom vojvodstve. Na \u00fazem\u00ed \u0160peci\u00e1lnej ekonomickej z\u00f3ny Euro \u2013 Park Mielec, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza v Zag\u00f3rzi, sa nach\u00e1dzaj\u00fa z\u00e1vody s pribli\u017ene 2000 zamestnancami. \u010eal\u0161\u00edm potenci\u00e1lnym investorom miestna samospr\u00e1va pon\u00faka komplexne vybaven\u00e9 investi\u010dn\u00e9 \u00fazemia a atrakt\u00edvne obchodn\u00e9 podmienky. V\u010faka svojej polohe sa mesto pr\u00e1vom naz\u00fdva Br\u00e1nou do Bie\u0161\u010dad.\u00a0 V Zag\u00f3rzi sa kri\u017euj\u00fa dopravn\u00e9 trasy ved\u00face na Ukrajinu a Slovensko. Zo \u017eelezni\u010dnej stanice v Zag\u00f3rzi \u010dasto vyr\u00e1\u017eal na svoje potulky po Bie\u0161\u010dad\u00e1ch aj Karol Wojtyla – neskor\u0161\u00ed p\u00e1pe\u017e J\u00e1n Pavol II., ako n\u00e1m pripom\u00edna pam\u00e4tn\u00fd balvan. Okrem spom\u00ednan\u00e9ho mini \u017eelezni\u010dn\u00e9ho skanzenu sved\u010dia o kult\u00farnom bohatstve aj mnoh\u00e9 pamiatky cirkevnej architekt\u00fary na \u010dele s monument\u00e1lnymi zr\u00facaninami spom\u00ednan\u00e9ho kl\u00e1\u0161tora bos\u00fdch Karmelitov. Zvy\u0161ky s\u00eddla Karmelitovmajest\u00e1tne st\u00fapaj\u00fa do kopca naz\u00fdvan\u00e9ho zag\u00f3rsk\u00fd Marymont.<\/p>\n

\"Na<\/a>
V Marymonte v Zag\u00f3rze sa kl\u00e1\u0161torn\u00e9 foresterium st\u00e1va s\u00eddlom modern\u00e9ho kult\u00farneho centra. Foto arch. Biuro Podr\u00f3\u017cy Bieszczader.pl<\/figcaption><\/figure>\n

Na jednej z dvoch ve\u017e\u00ed b\u00fdval\u00e9ho kl\u00e1\u0161torn\u00e9ho chr\u00e1mu sa nach\u00e1dza vyhliadkov\u00e1 plo\u0161ina a ned\u00e1vno prestavan\u00e9 a upraven\u00e9 kl\u00e1\u0161torn\u00e9 foresterium (b\u00fdval\u00fd hostinec) sa stane s\u00eddlom modern\u00e9ho kult\u00farneho centra.Novovytvoren\u00e9 zariadenie bude ma\u0165, okrem in\u00e9ho, miestnos\u0165 virtu\u00e1lnej reality, premietacie a filmov\u00e9 miestnosti, v\u00fdstavn\u00fa a konferen\u010dn\u00fa miestnos\u0165, informa\u010dn\u00fd bod pre organiz\u00e1cie v\u00fdletov, umeleck\u00e9 \u0161t\u00fadio, priestory na propag\u00e1ciu region\u00e1lnych produktov, ako aj re\u0161taur\u00e1ciu. Modern\u00e1 infra\u0161trukt\u00fara bude vyu\u017e\u00edvan\u00e1 napr\u00edklad na realiz\u00e1ciu \u010dinnost\u00ed v oblasti populariz\u00e1cie lok\u00e1lnych historick\u00fdch tr\u00e1s s\u00favisiacich s \u010dinnos\u0165ou Barskej Konfeder\u00e1cie. 250. v\u00fdro\u010die vypuknutia tohto vlasteneck\u00e9ho povstania sa v Zag\u00f3rzi oslavovalo v roku 2018 odhalen\u00edm jedine\u010dn\u00e9ho pam\u00e4tn\u00edka, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza na n\u00e1mest\u00ed v centre mesta. Je to jedin\u00fd pam\u00e4tn\u00edk v Po\u013esku zobrazuj\u00faci postavu nezn\u00e1meho vojaka Barskej konfeder\u00e1cie stojaceho ved\u013ea \u0161t\u00edtu – vern\u00e9ho spolo\u010dn\u00edka vojensk\u00fdch potuliek. Na ceste ved\u00facej na kl\u00e1\u0161torn\u00fd kopec sa nach\u00e1dza farsk\u00fd kostol Nanebovst\u00fapenia najsv\u00e4tej\u0161ej Panny M\u00e1rie z XVIII. storo\u010dia. Vo vn\u00fatri chr\u00e1mu, ktor\u00fd v roku 2007 z\u00edskal \u0161tat\u00fat sv\u00e4tyne Matky nov\u00e9ho \u017eivota, je mo\u017en\u00e9 obdivova\u0165 sl\u00e1vny neskoro gotick\u00fd obraz milosti zvestovania Panny M\u00e1rie. Ako u\u017e bolo spomenut\u00e9 medzi vot\u00edvnymi darmi vystaven\u00fdmi v kostole je aj p\u00f4vodn\u00fd Kr\u00ed\u017e obrancov Zagorsk\u00e9ho uzla. Sv\u00e4ty\u0148a a kl\u00e1\u0161torn\u00fd komplex sp\u00e1ja trakt vyzdoben\u00fd Kr\u00ed\u017eovou cestou v podobe Gal\u00e9rie bie\u0161\u010dadsk\u00fdch s\u00f4ch vystaven\u00fdch pod hol\u00fdm nebom. \u0160pecifikom obce Zag\u00f3rz je multikulturalizmus, ktor\u00fd sa odzrkad\u013euje v umen\u00ed i cirkevnej architekt\u00fare. Jednou z najcennej\u0161\u00edch pamiatok svojho druhu je kostol zasv\u00e4ten\u00fd Stretnutiu P\u00e1na v Morochove, postavenom v roku 1837.<\/p>\n

\"Kompleks<\/a>
Komplex skokov na ly\u017eiach \u201eZakucie\u201c v Zag\u00f3rze. Foto arch. Zag\u00f3rzsk\u00e1 kom\u00fana<\/figcaption><\/figure>\n

V Zag\u00f3rzi sa nach\u00e1dza komplex skokansk\u00fdch most\u00edkov \u201eZ\u00e1kutie”. Zariadenia, ktor\u00e9 sa tam nach\u00e1dzaj\u00fa, s\u00fa jedin\u00e9 v Podkarpatskom regi\u00f3ne vybaven\u00e9 igelitov\u00fdmi roho\u017eami pre celoro\u010dn\u00fd tr\u00e9ning.<\/p>\n

\"Pam\u00e4tn\u00edk<\/a>
Pam\u00e4tn\u00edk Nezn\u00e1memu advok\u00e1tskemu spolku v Zag\u00f3rze. Foto arch. Zag\u00f3rzsk\u00e1 kom\u00fana<\/figcaption><\/figure>\n

Hlavn\u00e9 rieky obce Zag\u00f3rz s\u00fa San a Os\u0142awa. Nad\u0161encov rybolovu bude ur\u010dite zauj\u00edma\u0165 miestne ryb\u00e1rsko, bohat\u00e9 na pstruhy, lipne, mreny a hlav\u00e1tky. Tieto druhy s\u00fa obzvl\u00e1\u0161\u0165 cenn\u00e9. Hlav\u00e1tka (lat. Huchohucho<\/em>) sa v Po\u013esku nach\u00e1dza len v troch riekach: San, Poprad a Dunajec. Majest\u00e1tna ryba, zn\u00e1ma aj ako hlavatka podunajsk\u00e1, dunajsk\u00fd losos \u010di kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Sanu, figuruje na \u010cervenom zozname Medzin\u00e1rodnej \u00fanie na ochranu pr\u00edrody (IUCN) ako kriticky ohrozen\u00fd druh, \u010do znamen\u00e1, \u017ee riziko vyhynutia v pr\u00edrode je ve\u013emi re\u00e1lne. S cie\u013eom zabr\u00e1ni\u0165 takejto mo\u017enosti, ako aj podpori\u0165 v\u0161eobecne ch\u00e1pan\u00e9 environment\u00e1lne vzdel\u00e1vanie v Zag\u00f3rzi sa od roku 2011 ka\u017edoro\u010dne kon\u00e1 Bie\u0161\u010dadsk\u00fdpoh\u00e1r hlav\u00e1tky. T\u00e1to jedine\u010dn\u00e1 s\u00fa\u0165a\u017e v rybolove met\u00f3dou no kill<\/em>je sprev\u00e1dzan\u00e1predn\u00e1\u0161kami a workshopmi o environment\u00e1lnych ot\u00e1zkach a pri\u0165ahuje aj medzin\u00e1rodn\u00e9 publikum. Hlav\u00e1tka sa ve\u013emi \u010dasto naz\u00fdva kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Sanu. V pr\u00edpade Os\u0142awy si tak\u00e9to meno zasl\u00fa\u017ei Podustva (lat.: Chondrostomanasus<\/em>), ktorej ve\u013ekolep\u00e9 trenie ka\u017ed\u00fd rok od apr\u00edla do m\u00e1ja pri\u0165ahuje mno\u017estvo div\u00e1kov.\u00a0 Podobn\u00e9 ciele a koncepciu, ako \u201eBie\u0161\u010dadsk\u00fdpoh\u00e1t hlav\u00e1tky” m\u00e1 \u201eKarpatsk\u00fd rev” \u2013 ka\u017edoro\u010dn\u00e9 oslavy po\u013eovn\u00edckeho bratstva, ktor\u00e9 sa konaj\u00fa v Zag\u00f3rzi od roku 1998. Podujatie in\u0161pirovan\u00e9 obdob\u00edm p\u00e1renia jele\u0148ov (odtia\u013e n\u00e1zov \u201erev”) s ka\u017ed\u00fdm nasleduj\u00facim ro\u010dn\u00edkom zvy\u0161uje po\u010det milovn\u00edkov karpatskej pr\u00edrody, z ktorej jedn\u00fdm z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch atrib\u00fatov s\u00fa nepochybne lesy. Oblas\u0165 mestaZag\u00f3rz sa vyzna\u010duje vysok\u00fdm percentom zalesnenia (asi 41,8%) s dominantou tak\u00fdch druhov stromov ako jed\u013ea, buk, borovica a smrek. Jednou z foriem ochrany miestnych lesov s\u00fa pr\u00edrodn\u00e9 pamiatky. Na \u00fazem\u00ed mestaZag\u00f3rz sa nach\u00e1dza 16 tak\u00fdchto zariaden\u00ed. Okrem vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9ho jele\u0148a sa tu vyskytuj\u00fa aj zubry, rysy a vlky. Obec Zag\u00f3rz m\u00e1 priazniv\u00e9 podmienky pre pe\u0161iu turistiku a cykloturistiku. V meste \u0141uk\u00f3w si m\u00f4\u017eete zajazdi\u0165 na koni, napr\u00edklad aj v krytej jazdeckej \u0161kole. Obec Zag\u00f3rz je jedine\u010dn\u00fdm miestom z mnoh\u00fdch d\u00f4vodov. Objavovanie bohat\u00fdch kult\u00farnych a pr\u00edrodn\u00fdch hodn\u00f4t prostredia v jej okol\u00ed, ako aj juhov\u00fdchodnej \u010dasti po\u013esko-slovensk\u00e9ho pohrani\u010dia ur\u010dite u\u013eah\u010d\u00ed mobiln\u00e1 turistick\u00e1 aplik\u00e1cia dostupn\u00e1 na webovej str\u00e1nke www.dukladestination.com<\/a><\/p>\n

\"Pami\u0105tkowe<\/a>
Pam\u00e4tn\u00e1 fotografia \u00fa\u010dastn\u00edkov 5. poh\u00e1ra G\u0142owatka v Bieszczadoch. Foto arch. Zag\u00f3rzsk\u00e1 kom\u00fana<\/figcaption><\/figure>\n
\"Rykowisko<\/a>
Rykowisko Karpackie \u201d- v Zag\u00f3rze sa od roku 1998 kon\u00e1 ka\u017edoro\u010dn\u00fd sviatok loveck\u00fdch bratov. Fot. arch. Zag\u00f3rzsk\u00e1 kom\u00fana<\/figcaption><\/figure>\n

 <\/p>\n

MESTO MEDZILABORCE
\nwww.medzilaborce-urad.sk<\/h3>\n

 <\/p>\n

\"Muzeum<\/a>
M\u00fazeum modern\u00e9ho umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Foto arch. Mesto Medzilaborce<\/figcaption><\/figure>\n

Mesto Medzilaborce sa nach\u00e1dza na severov\u00fdchodnom Slovensku, v Pre\u0161ovskom kraji, na s\u00fatoku riek Laborec a Vydra\u0148ka. Najstar\u0161ia zmienka o Medzilaborciach sa objavuje v darovacom dekr\u00e9te ma\u010farsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea \u013dudov\u00edta Ve\u013ek\u00e9ho z 7. janu\u00e1ra 1367, kde s\u00fa spomenut\u00e9 ako majetok rodiny Drugetov vl\u00e1dnucich mestu a\u017e do XVI. storo\u010dia. Neskor\u0161ia hist\u00f3ria Medzilaborciec bola odrazom glob\u00e1lnych procesov a udalost\u00ed zobrazen\u00fdch v historickom preh\u013eade tejto publik\u00e1cie. Hovor\u00edme predov\u0161etk\u00fdm o v\u00fdstavbe \u017eelezni\u010dnej trate, ktor\u00e1 vedie mestom, ako aj o oboch svetov\u00fdch vojn\u00e1ch \u2013 najm\u00e4 o tej prvej.\u00a0 Dnes s\u00fa Medzilaborce naj\u010dastej\u0161ie sp\u00e1jan\u00e9 s M\u00fazeom modern\u00e9ho umenia Andyho Warhola (www.muzeumaw.sk<\/a>). Zariadenie bolo zalo\u017een\u00e9 v roku 1991 a v s\u00fa\u010dasnosti je medziregion\u00e1lnou m\u00fazejnou a galerijnou in\u0161tit\u00faciou propaguj\u00facou pr\u00e1cu kr\u00e1\u013ea pop artu, ako aj aktu\u00e1lne trendy v s\u00fa\u010dasnom umen\u00ed.V\u010faka realiz\u00e1cii projektu \u201eOtv\u00e1rame br\u00e1ny Karp\u00e1t. Kult\u00farne dedi\u010dstvo Karpatsk\u00e9ho obl\u00faka v novej verzii” bolo s\u00eddlo m\u00fazea obohaten\u00e9 o st\u00e1lu expoz\u00edciu z prvej svetovej vojny s n\u00e1zvom \u201eBoje v Karpatoch – Medzilaborce 1914\/1915\u201d. V\u00fdstava obsahuje, okrem in\u00e9ho, figur\u00edny vojakov v dobov\u00fdch uniform\u00e1ch, dior\u00e1my, informa\u010dn\u00e9 dosky, tabule s artefaktmi, modely lietadiel a horsk\u00fdch diel, informa\u010dn\u00fd kiosk v sloven\u010dine, po\u013e\u0161tine, ru\u0161tine, angli\u010dtine, ma\u010far\u010dine a nem\u010dine. Expoz\u00edcia je nepretr\u017eite monitorovan\u00e1 a chr\u00e1nen\u00e1 ochrann\u00fdm syst\u00e9mom. Doplnen\u00edm v\u00fdstavy je internetov\u00e1 str\u00e1nka www.1914-medzilaborce-1918.sk<\/a><\/p>\n

\"Muzeum<\/a>
M\u00fazeum prvej svetovej vojny v Medzilaborciach. Foto arch. Mesto Medzilaborce<\/figcaption><\/figure>\n

Vyu\u017eitie bohatej kult\u00farnej a turistickej ponuky Medzilaboriec, ktor\u00e1 v roku 1996 z\u00edskala \u0161tat\u00fat okresn\u00e9ho mesta, v\u00fdrazne u\u013eah\u010duje medzin\u00e1rodn\u00fd vlak \u201eVojak \u0160vejk” prev\u00e1dzkovan\u00fd od roku 2016 po\u010das pr\u00e1zdninov\u00fdch v\u00edkendov. \u017delezni\u010dn\u00e9 spojenie Rzesz\u00f3w \u2013 Medzilaborce \u2013 Sanok \u2013 Medzilaborce \u2013 Rzesz\u00f3w poskytuje mo\u017enos\u0165 bezpe\u010dnej a pohodlnej cesty po po\u013esko-slovenskej hranici po trase jedine\u010dn\u00fdch architektonick\u00fdch a pr\u00edrodn\u00fdch objektov po stop\u00e1ch historickej Prvej ma\u010farsko-gal\u00edcijskej \u017eeleznej \u017eeleznice. Turbulentn\u00e9 obdobie jej najv\u00e4\u010d\u0161ieho strategick\u00e9ho v\u00fdznamu pripom\u00edna socha Dobr\u00e9ho vojaka \u0160vejka, ktor\u00e1 pozdravuje v\u0161etk\u00fdch cestuj\u00facich prech\u00e1dzaj\u00facich hlavnou \u017eelezni\u010dnou stanicou v Medzilaborciach.<\/p>\n

\"Inauguracyjny<\/a>
\u00davodn\u00e1 jazda vlaku \u201eWojak Szwejk\u201c. Foto arch. Zag\u00f3rzsk\u00e1 kom\u00fana<\/figcaption><\/figure>\n

MESTO GIRALTOVCE
\nwww.giraltovce.sk<\/h3>\n

Giraltovce sa nach\u00e1dzaj\u00fa asi 60 kilometrov juhoz\u00e1padne od Medzilaboriec, na v\u00fdchodnom Slovensku, v Pre\u0161ovskom kraji, v okrese Svidn\u00edk. Mesto prv\u00fdkr\u00e1t spomenut\u00e9 v roku 1416 bolo bez \u017eelezni\u010dn\u00e9ho spojenia, ale strategick\u00e1 cestn\u00e1 trasa, ktor\u00e1 do\u0148 vedie, urobila z Giraltoviec ako mesta na rieke Top\u013ea div\u00e1ka \u010dasto ve\u013ekolep\u00fdch historick\u00fdch udalost\u00ed. V roku 1805, po prehratom boji s Napoleonom v Austerlitzi, sa v Giraltovciach ocitla \u010das\u0165 arm\u00e1dy rusk\u00e9ho princa Kutuzova. Od polovice XIX storo\u010dia a\u017e do roku 1960 boli Giraltovce okresn\u00fdm mestom. Nov\u00e1 kapitola ich modernej hist\u00f3rie sa za\u010dala p\u00edsa\u0165 v novembri 1990, ke\u010f sa tu konali prv\u00e9 komun\u00e1lne vo\u013eby. V tom \u010dase si Giraltovce volili svojich z\u00e1stupcov do mestsk\u00e9ho zastupite\u013estva a starostu. V roku 1993 sa Slovensko stalo nez\u00e1visl\u00fdm \u0161t\u00e1tom a jeho integr\u00e1cia do Eur\u00f3pskej \u00fanie v roku 2004 otvorila miestnym org\u00e1nom pr\u00edle\u017eitosti vyu\u017e\u00edva\u0165 mnoh\u00e9 podporn\u00e9 programy. Finan\u010dn\u00e9 prostriedky E\u00da z\u00edskan\u00e9 s ve\u013ekou \u00faspe\u0161nos\u0165ou maj\u00fa u\u017e dlho ve\u013emi pozit\u00edvny vplyv na s\u00fa\u010dasn\u00fd vzh\u013ead Giraltoviec. Medzi po\u010detn\u00e9 plody cezhrani\u010dnej spolupr\u00e1ce medzi slovensk\u00fdmi miestnymi org\u00e1nmi z nad Tople a po\u013esk\u00fdmi partnermi patr\u00ed mobiln\u00e1 aplik\u00e1cia prezentuj\u00faca, okrem in\u00e9ho turistick\u00e9 atrakcie Giraltoviec a okresu Bieszczady. M\u00f4\u017eete si ju stiahnu\u0165 z\u00a0adresyhttp:\/\/www.bieszczadzki.pl\/strona-2205-bieszczady_poloniny_dwie_krainy_jedna.html<\/a> alebo prostredn\u00edctvom qr-k\u00f3du. Tvoriv\u00fdm pokra\u010dovan\u00edm spolupr\u00e1ce oboch partnersk\u00fdch samospr\u00e1v sa stal projekt \u201eOtv\u00e1rame br\u00e1ny Karp\u00e1t. Kult\u00farne dedi\u010dstvo Karpatsk\u00e9ho obl\u00faka v novej verzii”. V\u010faka tomu bol na z\u00e1kladoch kompletne zrekon\u0161truovanej budovy po b\u00fdvalom N\u00e1rodnom v\u00fdbore v Giraltovciach postaven\u00fd slovensko-po\u013esk\u00fd dom, v ktorom boli vyzdoben\u00e9 priestory na prezent\u00e1ciu kult\u00farneho dedi\u010dstva partnerov projektu.<\/p>\n

\"Dom<\/a>
Slovensko – po\u013esk\u00fd dom v meste Giraltovce. Foto arch. Mesto Giraltovce<\/figcaption><\/figure>\n

BIE\u0160\u010cADSK\u00dd OKRES
\nwww.bieszczadzki.pl<\/h3>\n

Bie\u0161\u010dadsk\u00fd okres pokr\u00fdva najju\u017enej\u0161ie \u010dasti Po\u013eska. Jeho ju\u017en\u00e9 a v\u00fdchodn\u00e9 okraje susediace s Ukrajinou s\u00fa z\u00e1rove\u0148 s\u00fa\u010das\u0165ou vonkaj\u0161ej hranice Eur\u00f3pskej \u00fanie. \u0160t\u00edt pohoria Bie\u0161\u010dad Kremenec (Kremenaros), ktor\u00fd sa t\u00fd\u010di do nadmorskej v\u00fd\u0161ky 1221 m.n.m je miestom stretu troch hran\u00edc – Po\u013eska, Ukrajiny a Slovenska. Bie\u0161\u010dadsk\u00fd okres je jedn\u00fdm z najkraj\u0161\u00edch regi\u00f3nov Podkarpatskej oblasti a charakteristick\u00e1 krajina s bie\u0161\u010dadsk\u00fdmi Poloninami z nich rob\u00ed jeden z najorigin\u00e1lnej\u0161\u00edch horsk\u00fdch k\u00fatov na\u0161ej krajiny.\u00a0 Hlavnou riekou pretekaj\u00fac okresom je San, ktor\u00e1 pramen\u00ed v U\u017eockom priesmyku. S\u00eddlo Bie\u0161\u010dadsk\u00e9ho okresu \u2013 Doln\u00e9 Ustrzyki, ktor\u00e9 sa v\u010faka svojej dobre rozvinutej ly\u017eiarskej infra\u0161trukt\u00fare \u010dasto naz\u00fdva zimn\u00fdm hlavn\u00fdm mestom Podkarpatskej oblasti. Mesto le\u017e\u00ed na rieke Strwi\u0105\u017c, jedinej po\u013eskej rieke patriacej do povodia \u010cierneho mora. Na Sane s\u00fa dve umel\u00e9 n\u00e1dr\u017ee. V\u00e4\u010d\u0161ia z nich – Solinsk\u00e9 jazero sa nach\u00e1dza \u010diasto\u010dne na \u00fazem\u00ed bie\u0161\u010dadsk\u00e9ho okresu. Pr\u00edstup k Solinsk\u00e9mu jazeru v okol\u00ed Chrevtu a Tele\u0161nice poskytuje vhodn\u00e9 miesto pre relax a rekre\u00e1ciu. Charakteristick\u00fdm rysom pohoria Bie\u0161\u010dady je miestna pr\u00edroda. V pohor\u00ed Bie\u0161\u010dady je in\u00e9 usporiadanie rastlinn\u00fdch poschod\u00ed ako v in\u00fdch po\u013esk\u00fdch hor\u00e1ch.\u00a0 S\u00fa\u010dasn\u00e1 fl\u00f3ra Bie\u0161\u010dad zah\u0155\u0148a viac ako 900 druhov. Existuje tu 27 druhov v\u00fdchodokapatsk\u00fdch endemick\u00fdch druhov. Bie\u0161\u010dadsk\u00e1 fauna zah\u0155\u0148a 51 druhov cicavcov (okrem in\u00fdch medve\u010f, zubor, rys, jele\u0148, vlk), pribli\u017ene 150 druhov vt\u00e1kov, 7 druhov plazov, 10 druhov oboj\u017eiveln\u00edkov a viac ako 25 druhov r\u00fdb. Populariz\u00e1ciu t\u00fdchto bohat\u00fdch pr\u00edrodn\u00fdch hodn\u00f4t realizuje Pr\u00edrodn\u00e9 m\u00fazeum p\u00f4sobiace v r\u00e1mci Ekologick\u00e9ho vzdel\u00e1vacieho centra N\u00e1rodn\u00e9ho parku Bie\u0161\u010dady v Doln\u00fdch Ustrzykoch.<\/p>\n

\"Bieszczadzkie<\/a>
Centrum kult\u00farneho dedi\u010dstva Bieszczady v Ustrzyki Dolne. Foto arch. Bieszczady Poviat.<\/figcaption><\/figure>\n

Ve\u013emi cenn\u00fdm rozvojov\u00fdm kapit\u00e1lom regi\u00f3nu Bie\u0161\u010dady je jeho multikult\u00farna hist\u00f3ria. Bie\u0161\u010dadsk\u00fd okres bol l\u00edderom projektu \u201eOtv\u00e1rame br\u00e1ny Karp\u00e1t. Kult\u00farne dedi\u010dstvo Karpatsk\u00e9ho obl\u00faka v novej verzii”. V r\u00e1mci tohto projektu sa uskuto\u010dnila prv\u00e1 etapa ter\u00e9nnych \u00faprav okolo starej keroz\u00ednovej rafin\u00e9rie \u201eFanto” v\u00a0Doln\u00fdchUstrzykoch, kde bude nakoniec zriaden\u00e9 Centrum kult\u00farneho dedi\u010dstva Bie\u0161\u010dad. Hlavn\u00e1 budova pl\u00e1novan\u00e9ho centra bola postaven\u00e1 v roku 1935. Hist\u00f3ria b\u00fdvalej rafin\u00e9rie siaha a\u017e do roku 1887. Po\u010das tejto doby J\u00f3zefWalter a spolo\u010dnos\u0165 za\u010dali s v\u00fdstavbou prv\u00e9ho mal\u00e9ho ropn\u00e9ho liehovaru v Doln\u00fdch Ustrzykoch. V d\u00f4sledku rast\u00faceho dopytu po petroleji spolo\u010dnos\u0165 pokra\u010dovala v raste a v medzivojnovom obdob\u00ed patrila k spolo\u010dnosti \u201eFanto”. Po skon\u010den\u00ed prvej svetovej vojny za\u010dali majitelia v rokoch 1929 a\u017e 1935 z\u00e1vod roz\u0161irova\u0165 a modernizova\u0165. 30 roky. 20. storo\u010dia a ve\u013ek\u00e1 kr\u00edza ne\u0161etrili rafin\u00e9riu a z ekonomick\u00fdch d\u00f4vodov sa ropn\u00fd kartel rozhodol z\u00e1vod zatvori\u0165. V z\u00e1ujme obyvate\u013eov vtedy mestsk\u00e9 \u00farady zalo\u017eili spolo\u010dnos\u0165 \u201ePilak” na spracovanie dreva, v ktorej pracovn\u00edci rafin\u00e9rie na\u0161li op\u00e4tovn\u00e9 zamestnanie. V 60-tych rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia boli budovy fabriky na dreven\u00e9 v\u00fdrobky „Pilak” preveden\u00e9 na \u0160t\u00e1tne lesy a potom na \u0160t\u00e1tnu pokladnicu. Priemyseln\u00fd komplex, ktor\u00fd sa roky nepou\u017e\u00edval, postupne podliehal zni\u010deniu, a\u017e k\u00fdm ho neprebral Bie\u0161\u010dadsk\u00fd okres. Centrum kult\u00farneho dedi\u010dstva Bie\u0161\u010dad, ktor\u00e9 bolo vytvoren\u00e9 v UstrzykochDolnych, m\u00e1 by\u0165 zotrva\u010dn\u00edkom pre rozvoj cestovn\u00e9ho ruchu v regi\u00f3ne a stimulova\u0165 zv\u00fd\u0161enie turistickej atraktivity cel\u00e9ho podkarpatsk\u00e9ho regi\u00f3nu. Dosiahnutie t\u00fdchto ambici\u00f3znych cie\u013eov by u\u013eah\u010dilo obnovenie \u017eelezni\u010dn\u00fdch spojen\u00ed s obcou UstrzykiDolne, o ktor\u00e9 sa neust\u00e1le sna\u017eia org\u00e1ny okresu Bieszczady.<\/p>\n

Toto s\u00fa k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 prvky projektu s n\u00e1zvom \u201eOtv\u00e1rame br\u00e1ny Karp\u00e1t. Kult\u00farne dedi\u010dstvo Karpatsk\u00e9ho obl\u00faka v novej verzii”, ktor\u00fd sa realizoval v mimoriadne nepriaznivej a bezprecedentnej realite pand\u00e9mie COVID 19. \u017del\u00e1me v\u00e1m ve\u013ea zdravia a zost\u00e1va n\u00e1m vyjadri\u0165 n\u00e1dej, \u017ee v\u00e1m t\u00e1to publik\u00e1cia pom\u00f4\u017ee vychutna\u0165 si bohat\u00e9 a rozmanit\u00e9 turistick\u00e9 hodnoty po\u013esko-slovensko- ukrajinskej pohrani\u010dnej oblasti.<\/p>\n

Zdroje:<\/p>\n

    \n
  1. \u00dastredn\u00fd vojensk\u00fd arch\u00edv – Vojensk\u00fd historick\u00fd \u00farad<\/li>\n
  2. JerzyTarnawski, \u00dasvit slobody nad <\/em>Os\u0142awou a Sanom. v\u00fdro\u010die obnovenia nez\u00e1vislosti.<\/em> \u201eVerbum\u201d, str. 10-11, \u010d. 9 (57) \/ 2008 z 26. okt\u00f3bra 2008. Farnos\u0165 nanebovzatia najsv\u00e4tej\u0161ej Panny M\u00e1rie v Zag\u00f3rzi.<\/li>\n
  3. Adam P\u0119zio\u0142, Karpatsk\u00fd euroregi\u00f3n – o <\/em>25 rokov nesk\u00f4r. Pre bud\u00facnos\u0165. \u201e<\/em>Limes\u201d \u0160t\u00fadie a materi\u00e1ly z hist\u00f3rie strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py s. 115 \u2013 124 \u010d. 11\/2018<\/li>\n
  4. SzymonJakubowski Po\u010diatkyMa\u010farsko-gal\u00edcijskej<\/em>\u017eeleznice,podkarpackahistoria.pl 13.5.2020<\/li>\n
  5. SzymonJakubowski Kl\u00e1\u0161tor w Zag\u00f3rzi, <\/em>podkarpackahistoria.pl<\/a> 13.5.2020<\/li>\n
  6. Materi\u00e1ly (texty a fotografie) poskytnut\u00e9 partnermi projektu.<\/li>\n<\/ol>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    O projekte D\u00e1my a p\u00e1ni, t\u00e1to publik\u00e1cia bola vytvoren\u00e1 v r\u00e1mci projektu \u201eOtv\u00e1rame br\u00e1ny Karp\u00e1t. Kult\u00farne dedi\u010dstvo Karpatsk\u00e9ho obl\u00faka v novej verzii” financovan\u00e9ho z Programu spolupr\u00e1ce E\u00da Interreg V-A Po\u013esko – Slovensko 2014-2020.\u00a0 Jadrom tejto cezhrani\u010dnej iniciat\u00edvy, ktor\u00fa realizuj\u00fa: Okres Bieszczady (PL), obec Zag\u00f3rz (PL), mesto Medzilaborce (SK) a mesto Giraltovce je ochrana a rozvoj …<\/p>\n

    O projekte<\/span> Read More »<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":6,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/cpkzagorz.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/263"}],"collection":[{"href":"https:\/\/cpkzagorz.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/cpkzagorz.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/cpkzagorz.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/cpkzagorz.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=263"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/cpkzagorz.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/263\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":290,"href":"https:\/\/cpkzagorz.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/263\/revisions\/290"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/cpkzagorz.pl\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=263"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}