![\"Dworzec](\"https:\/\/cpkzagorz.pl\/wp-content\/uploads\/2021\/09\/3-fot.-Jurek12.jpg\")
<\/a>Hist\u00f3ria dnes u\u017e bohu\u017eia\u013e v\u00e4\u010d\u0161inou menom a priezviskom nezn\u00e1mych hrdinov boja za nez\u00e1vislos\u0165 Po\u013eska po rozdelen\u00ed sa za\u010dala na konci okt\u00f3bra 1918. V tom obdob\u00ed sa na \u00fazem\u00ed \u017eelezni\u010dn\u00e9ho uzla v Zag\u00f3rzi nach\u00e1dzali po\u010detn\u00e9 oddiely demobilizovan\u00fdch rak\u00fasko-uhorsk\u00fdch vojakov a rusk\u00fdch zajatcov. Aby sa zabr\u00e1nilo excesom zo strany arm\u00e1dy, ktorej mor\u00e1lka bola zna\u010dne ovplyvnen\u00e1 chaosom pohlcuj\u00facim panuj\u00face imp\u00e9ri\u00e1, horsk\u00ed \u017eelezni\u010diari vzali veci do vlastn\u00fdch r\u00fak. ” (…) S vedom\u00edm a povolen\u00edm ved\u00faceho \u017eelezni\u010dnej stanice v Zagorzi, p\u00e1na Rolick\u00e9ho, sme vytvorili hliadku, <\/em>ktorej \u00falohou bolo obsadi\u0165 \u017eelezni\u010dn\u00e9 zariadenia a chr\u00e1ni\u0165 majetok, ktor\u00fd mal pripadn\u00fa\u0165 po\u013esk\u00e9mu \u0161t\u00e1tu. (…)”\u00a0 \u2013 tu je \u00faryvok z memo\u00e1rov Bronis\u0142awaDziedzick\u00e9ho. Bol jedn\u00fdm z \u00fa\u010dastn\u00edkov \u00faspe\u0161nej oper\u00e1cie, ktor\u00e1 prevzala kontrolu nad \u017eelezni\u010dnou infra\u0161trukt\u00farou oblasti Zag\u00f3rza. Vo ve\u013emi skromn\u00fdch historick\u00fdch prame\u0148och t\u00fdkaj\u00facich sa tohto podujatia boli okrem Bronis\u0142awaDziedzick\u00e9ho spomenut\u00ed aj:\u00a0 Ludwik Marko, LeonSikorski, Milasz (nezn\u00e1me meno), Edward Lichy a \u0161tyria \u010fal\u0161\u00ed nezn\u00e1mi dobrovo\u013en\u00edci. 3. novembra 1918 bola \u017eelezni\u010dn\u00e1 str\u00e1\u017e posilnen\u00e1 3. sanock\u00fdm pu\u0161kov\u00fdm pr\u00e1porom. Po\u010das eskal\u00e1cie po\u013esko-ukrajinsk\u00e9ho ozbrojen\u00e9ho konfliktu o \u0161t\u00e1tnu pr\u00edslu\u0161nos\u0165 v\u00fdchodnej Gal\u00edce z\u00edskaval\u017eelezni\u010dn\u00fd uzol v Zag\u00f3rzika\u017ed\u00fd de\u0148 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed strategick\u00fd v\u00fdznam.<\/p>\n Reakciou miestnej komunity na po\u010detn\u00e9 v\u00fdzvy spojen\u00e9 s ukrajinskou vojenskou ofenz\u00edvou bolo zriadenie V\u00fdboru obrancov Zagorsk\u00e9ho uzla. Tento v\u00fdbor, vytvoren\u00fd z iniciat\u00edvy Dr. Jana Puzdrowsk\u00e9ho, tvorili, okrem in\u00fdch: AndrzejBatruch, LeonJas\u0142owski, JanMa\u015blanik, AleksanderStroi\u0144ski,\u00a0 W\u0142adys\u0142awOzgaj a ZygmuntGrzebie\u0144. \u010coraz zlo\u017eitej\u0161ia situ\u00e1cia na po\u013esko-ukrajinskom fronte si vy\u017eadovala zapojenie mimoriadnych s\u00edl a opatren\u00ed. Po\u013esk\u00e9 pancierov\u00e9 vlaky vyrazili na pomoc \u013dvovu a Przemy\u015blu, br\u00e1nen\u00fdm mlad\u00fdmi obrancami, ktor\u00ed sa zap\u00edsali do hist\u00f3rie ako \u013dvovsk\u00e9 a Przemyslovsk\u00e9 orl\u00ed\u010dat\u00e1. Bolo ich nieko\u013eko, ale v s\u00favislosti s vojensk\u00fdmi oper\u00e1ciami vykon\u00e1van\u00fdmi v r\u00e1mci Zagorsk\u00e9ho \u017eelezni\u010dn\u00e9ho uzla sa naj\u010dastej\u0161ie spom\u00ednaj\u00fa sklady s n\u00e1zvom \u201eKoz\u00e1k” a \u201eHromobijec”. Okolnosti ich v\u00fdstavby a podrobn\u00fd priebeh slu\u017eby s\u00fa predmetom \u010dasto protichodn\u00fdch n\u00e1zorov a interpret\u00e1ci\u00ed \u00fazkej skupiny odborn\u00fdch historikov a \u017eelezni\u010dn\u00fdch nad\u0161encov. Ni\u010d to v\u0161ak nemen\u00ed na skuto\u010dnosti, \u017eespom\u00ednan\u00e9 obrnen\u00e9 vlaky zohrali k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu pri obnove po\u013eskej \u0161t\u00e1tnosti v oblasti takzvanej v\u00fdchodnej Gal\u00edcie. Pr\u00edkladom oddanosti a stato\u010dnosti pos\u00e1dok \u017eelezni\u010dn\u00fdch pancierov\u00fdch vlakov operuj\u00facich na \u017eelezni\u010dn\u00fdch tratiach zbiehaj\u00facich sa v Zag\u00f3rzi je tragick\u00fd pr\u00edbeh \u010dlena pos\u00e1dky obrnen\u00e9ho vlaku „Koz\u00e1k”, ppor. Stanislawa Sas Korczy\u0144sk\u00e9ho. V roku 1917 narukoval ako absolvent sanotsk\u00e9ho gymn\u00e1zia do rak\u00faskej arm\u00e1dy. Po absolvovan\u00ed jednoro\u010dnej vojenskej \u0161koly vo Viedni bol ako \u010derstv\u00fd delostrelec vyslan\u00fd na taliansky front, odkia\u013e sa po p\u00e1de Rak\u00fasko-Uhorska za\u010diatkom novembra 1918 vr\u00e1til do Sanoku. Tu sa hl\u00e1sil miestnemu veleniu obnovenej po\u013eskej arm\u00e1dy.<\/p>\n Po prevelen\u00ed do novovytvorenej podkarpatskej skupiny Stanislaw Sas Korczy\u0144ski, ako kanonier obrnen\u00e9ho vlaku \u201eKoz\u00e1k”, 23. novembra 1918 odi\u0161iel do regi\u00f3nu Chyrova obliehan\u00e9ho ukrajinsk\u00fdmi jednotkami. Prv\u00fd de\u0148 roku 1919 priniesol \u017eelezni\u010dn\u00e9mu delostrelcovi hodnos\u0165 podporu\u010d\u00edka. Bohu\u017eia\u013e, e\u0161te ten mesiac zomrel za okolnost\u00ed, ktor\u00e9 v liste vojensk\u00fdm org\u00e1nom zachovan\u00fdm v \u00dastrednom vojenskom arch\u00edve op\u00edsala jeho matka – Amalia Sas Korczy\u0144ska: „(…) 19. janu\u00e1ra 1919, po\u010das jazdy obrnen\u00fdm vlakom, „Koz\u00e1k” bol na \u017eelezni\u010dnej trati ne\u010faleko Chyrova, zranen\u00fd gran\u00e1tom (…), z vlastn\u00e9ho dela, spolu so slu\u017ebukonaj\u00facimi vojakmi<\/em>, t.j. CHMUROM i \u015aL\u0104SK\u00ddM.\u201d <\/em>V\u0161etci odpo\u010d\u00edvaj\u00fa na Hlavnom cintor\u00edne v Sanoku. Boli medzi mnoh\u00fdmi, bohu\u017eia\u013e, v\u00e4\u010d\u0161inou bezmenn\u00fdmi po\u013esk\u00fdmi vlastencami, ktor\u00ed pri obetovan\u00ed svojich \u017eivotov pre vzkriesen\u00fa vlas\u0165 vytvorili legendu obrancov Zagorsk\u00e9ho \u017eelezni\u010dn\u00e9ho uzla z roku 1918.<\/p>\n<\/a><\/a><\/a>
\u00faradu (\u00dastredn\u00fd vojensk\u00fd
arch\u00edv)<\/figcaption><\/figure>\n